Piz Bernina je nekorunovaná kráľovná Východných Álp. Ako jediná prekračuje hranicu 4000 m. Jej majestátna skalo-ľadová koruna úplne ovláda svoje okolie. Magická Piz Bernina je mix lezenia po ľadovci i po skale. Obtiažnosťou je tento výstup už skôr horolezectvom ako VHT.
Opätovná túžba po Alpách nás s Palom priviedla až za hranice Rakúska, Nemecka a Švajčiarska. Piz Bernina je známy pojem. Jedná sa ťažký alpský diktát, ktorý preverí všetky znalosti z VHT a horolezectva.
Po príchode do Švajčiarka mierime k lanovke Diavolezza-Lagalb. Jedná sa o masívnu lanovú dráhu ktorej jedna kabína je schopná poňať až 110 ľudí. Horná stanica lanovky je vo výške 2893m a je známym vyhliadkovým cieľom turistov na okolité panoramatické vrcholy Piz Palu, Bellavista, Zupo, Argient a samotnú Piz Berninu.
Pre krátkosť času schádzame rovno na ľadovec Morteratsch, ktorý je posiaty tisícami ľadovcových trhlín a prechod týmto labyrintom nám zaberá skoro dve hodiny preskakovania a hľadania možného prechodu cez nebezpečné trhliny. Následne stúpame na skalný masív, ktorý nás privedie na lezeckú časť výstupu Fortrezza. Postup musí byť veľmi rýchli a plynulý kvôli zhoršujúcemu sa počasiu a viditeľnosti.
Samotný prelez Fortrezzy zabral zhruba dve hodiny krásneho lezenia bez prestávky. Po tomto preleze sa dostávame na ľadovcový balkón Bellavista už takmer v nulovej viditeľnosti.
Dostať sa bezpečne ku chate Marco e Rosa zaberá skoro ďalšie tri hodiny navigácie GPS a kompromisov hľadania správnej cesty popod seraky, strmý svah a ľadové mosty pod ktorými sú trhliny hlboké niekoľko desiatok metrov. Značne unavení po dvadsiatich hodinách cesty spolu s výstupom dostávame sa na chatu Marco e Rosa vo výške 3610m.
Čerpáme energiu na chate hlavnými chodmi zatiaľ čo vonku už panujú silné mínusové teploty a silný nárazový vietor. Únava nás zaháňa do postele a my sa ukladáme na spánok v miestnosti plnej alpinistov.
Vstávame spolu s ostatnými ďaleko pred východom slnka, stojíme v rade na raňajky a popri tom pripravujeme sedáky a vybavenie na výstup. Nastrojení sledujeme prvé lúče slnka a vyrážame z chaty smer Bernina. Zo začiatku mierne stúpanie strieda prvý mixový terén a my sme nútení siahnuť po cepínoch, aby sme postúpili vyššie. Počasie je famózne a v diaľke už vidno samotný vrchol Berniny. Nachádzajú sa tu nebezpečné pasáže a preľudnenosť nás poriadne zdržuje. Prechádzame žiletkami, pri ktorých chyba a strata rovnováhy by mala fatálne následky.
Zostávame stáť 200 metrov pod vrcholom a čakáme na postup ostatných tímov, ktorých postup je veľmi pomalý v kľúčových lezeckých pasážach. V poradovníku sme asi na treťom mieste a po hodine čakania to už viacerí vzdávajú. Nakoniec sa pre zostup rozhodujeme aj my a vraciame späť zlaňovaním.
Je to nevýhoda takýchto náročných vrcholov, že čoraz menej skúsených horalov sa pokúša o zdolanie vrcholov nad ich možnosti len v spoľahnutí sa na horských vodcov a odopierajú možnosti tým, ktorí to zvládnu bez ťažkostí.
Mierime späť k Diavolezze cestou ktorou sme predchádzajúci deň stúpali a vychutnávame si krásy ľadovcov a všetkých ľadových úkazov za plnej viditeľnosti. Bola to pre nás hodnotná previerka našich znalostí a výdrže. Na Berninu sa určite ešte vrátime aby sme dokončili čo máme. Už teraz rozmýšľame aj nad najkrajším alpským hrebeňom Biancograt, ktorý vedie na vrchol Berniny z Talianskej strany.
Peter Babjak
Akcia uskutočnená: 12.08 – 13.08.2016
