alpinerock.sk

SLOVAK MOUNTAINEERING TEAM

HOVERLA 2061 (VHT) / UKRAJINA

Ukrajina (Україна) je druhou najväčšou krajinou Európy po  Rusku. Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji alebo prihraničná zem. Najvyššie pohorie Ukrajiny je Čornohora (Чорногора), nachádzajúce sa na juhozápade krajiny v Zakarpatskej a Ivanofrankivskej oblasti. Geograficky spadá do horského systému Poloniny v Ukrajinských Karpatoch. Najvyšším vrcholom je Hoverla (2 061 m), ktorá je zároveň najvyšším a najpopulárnejším vrchom Ukrajiny. Ďalšími významnými vrchmi sú Petros a Pip Ivan.

Dátum prvého výstupu na Hoverlu nie je známy. V roku 1880 bol vytvorený prvý turistický chodník z Hoverly na Krasny Luh a následujúci rok prvá chata. Na konci 19. storočia sa hora stala turistickou atrakciou, najmä pre turistov z miestneho regiónu Halič. V 20. storočí a obzvlášť po roku 1991, keď Ukrajina získala nezávislosť stratili ukrajinci lacný prístup k horským oblastiam v Rusku. Pre svoju výšku sa ju pokúša zdolávať veľké množstvo neskúsených turistov, čo vedie k častým omrzlinám alebo k smrti.

My sme to skúsili v marci, keď prognóza počasia neveštila nič dobré. Pre logistiku a mnohopočetné znalosti v týchto oblastiach sme vsadili na skúsenosti cestovnej kancelárie Rokošport – obzvlášť na Martina Nemčeka.

Následný nočný presun zo Slovenska na miesto nášho štartu Ukrajinskú dedinu Hoverla. Privítanie sa s Vasilijom – miestnym vplyvným domorodcom, ktorého majetok zahŕňa aj ruský trojnápravový ZIL 131 potrebný ku priblíženiu našej výpravy k sedlu medzi Hoverlou a Petrosom. ZIL-131 (ЗИЛ-131) je vojenský nákladný automobil so zvýšenou priechodnosťou, vyrábaný od roku 1967 sovietskym zväzom.

Pohostenie a doplnenie vody v miestnom Magazine, kontrola výstroje a môže sa nakladať na ZIL. Unikátna zážitková jazda na korbe trvajúca asi 30 minút zahrňujúca hádzanie, vyhýbanie sa konárom, lámanie ľadov pod nápravami. Ruský povoz nás vysadil po štyroch kilometroch, kde už ani reťaze zaberať nevládali.

Naložení na ťažko sme pokračovali do sedla vo výške 1550 metrov lesom a serpentínami. Ťažko zasneženým terénom trval presun zhruba šesť hodín. Rozloženie spacích vakov, plynových kartuší a zásob jedla v bivakovacej chate spríjemňovala nálada pri domácej samohonke, ktorú nám pribalil Vasilij. Absencia kachiel a únava nás zahnali do spacákov. Pôvodný plán nasledujúceho dňa bola hora Petros ale kvôli vytrvalému sneženiu a zlej vyditeľnosti rozhodnutie padlo na náš hlavný cieľ Hoverlu.

Ranné prípravy, vyrazenie na hrebeň. Výstup prebiehal v snežniciach svižným tempom za silného vetra a slabnúcej viditeľnosti. Bodovanie za pomoci GPS sa vyplatil pri návrate smerom nadol. Snežnice vystriedali mačky a cepíny. Po dva a pol hodinách sme dosiahli vrchol, kde deň pred nami podľa informácií vyhasol ľudský život. Zamrznutého turistu zniesli ukrajinskí vojaci. Hôľny vrchol je ozdobený kamenným pylónom, kovovým krížom, žrďou na vlajku a mramorovým pamätníkom v ktorom sú vložené piade zeme z celej krajiny. Z týchto všetkých symbolov sme zhliadli iba vrchol najvyššieho kovového kríža.

Silnejúci vietor a viditeľnosť na 15 metrov nás na vrchole nezdržali a začal sa zostup orientovaný výhradne za pomoci GPS. V bezpečnom sedle sme spravili kontrolnú sondu. Sonda s dĺžkou tri metre sa dna snehovej prikrývky ani zďaleka nedotkla. Zisťovaná prognóza satelitným telefónom hlásila na nasledujúce dni prírastok ďalších osemdesiat centimetrov nového snehu.

Návrat na naše stanovisko, presunutie sa do blízkeho zrubu v ktorom sa nachádza aj malá piecka bolo trocha komplikované vzhľadom na to, že z neho bolo vidno len vrchol strechy. Sprístupnenie vchodu a rozkúrenie trvalo asi dve hodiny. V zrube sa nachádzali bohaté zásoby vojenských balíčkov prvej pomoci a veľké zásoby rybích a hovädzích konzerv. Atmosféru pri piecke spríjemnila minidiskotéka za pomoci prenosného reproduktoru. Časť z nás prespala v teple pod hrozbou prepadnutia strechy pod nánosom snehu, druhá časť v zime v bezpečí nového zrubu.

Následné ráno ukázalo už aj lúče slnka na mierne zatiahnutej oblohe. Pri pohľad na horu Petros sa naskytol pohľad na obrovskú spadnutú lavínu križujúcu jednu z výstupových trás. Ďalšie lavíny sa chystali na spadnutie. Zvolili sme trek s výhľadom na Petros s presnejším zhodnotením situácie. Krásy tunajších hôr sa začali odokrývať a pohľady na množstvá snehu nás fascinovali stále viac.

Dosiahli sme vrchol výhľadového kopca na Petros a zhodnotili sme, že pokus o výstup len s dvoma lavínovými vyhľadávačmi  (PIEPSAMI) by bol podstatne riskantnejší pre celú skupinu, hlavne nad zaťahujúcou sa hmlou nad vrcholom vo výške 2020 metrov.

Zábavným štýlom za použitia igelitových vriec sme sa začali okružnou cestou vracať k nášmu stanovisku. Zhliadli sme aj pôvodne značky hraníc bývalého Českoslovenka. Návrat na bivak, príprava na poslednú noc strávenú v teréne. Unavení zaspávame v mínusových teplotách. Ranný studený štart pri pohľade na novú snehovú nádielku nás optimisticky veru nenaladil. Vyrážame… 40cm nového snehu, nové prešlapávanie stôp.

Čas stretnutia s Vasilijom bol dohodnutý na sobotu 12:00 hod. Je úžasne spoľahnúť sa na dohodu bez možnosti spätnej väzby. Proste ZIL príde o dvanástej a my sa dole musíme dostať tiež. Cestu dole sme absolvovali v hlbokom snehu za pomoci snežníc za približne 4 hodiny. ZIL bol na mieste. Nasadli sme na korbu a predierajúc snehom sme to namierili späť do dediny. Ukrajinci nám už chystali saunu. Zahriatie našich tiel padlo fajn po toľkom čase strávenom v zime mimo civilizáciu.

Výdatná večera u Vasilija, zábava pri Martinovom akordeóne zavŕšili tento pre nás hodnotný výstup na najvyšší vrchol Ukrajiny. Čakal nás už len dlhý presun na rodné slovensko s dobrým pocitom a skvelými zážitkami.

Veľké poďakovanie patrí Martinovi Nemčekovi a Rokošportu.

Peter Babjak

Členovia akcie: Martin Škrabák, Andrej Fabiankovič, Peter Babjak

Akcia uskutočnená: 13.03. – 18.03.2018



COPYRIGHT: ALPINE ROCK

Next Post

Previous Post

Leave a Reply

© 2019 alpinerock.sk

Theme by Anders Norén