alpinerock.sk

SLOVAK MOUNTAINEERING ORGANIZATION

Víkend vo Vysokých Tatrách (VHT) / SLOVAKIA

Vysoké Tatry sú našim najimpozantnejším pohorím. V zimnom období prinášajú množstvo nástrah ale aj krásnych zážitkov. Alpine Rock trávi v najmenších veľhorách na svete množstvo času. Pozrite sa s nami ako vyzerá taký víkend v partii skvelých ľudí.


Predpoveď na predĺžený víkend sľubovala kreatívne počasie s oblakmi, snežením ale aj slnečnými lúčmi. To stačilo na to aby sme narýchlo spravili akciu vo Vysokých Tatrách. Do poslednej chvíle sme nevedeli kam pôjdeme a celé to skomplikovala piatková výdatná snehová nádielka. Rozhodli sme si spraviť základný tábor na Popradskom plese. Odtiaľ  sme mali v pláne vystúpiť na Vysokú a ak čas vydá tak aj na Končistú.

V sobotu ráno sme vyrazili nočným vlakom zo Žiliny a okolo pol šiestej sme dorazili do zasneženej Štrby. Bohatá nádielka potešila naše oči už pri vystupovaní z vlaku. Keďže v tejto rannej hodine bolo všetko zavreté posilnili sme sa naozaj veľkou automatovou kávou. Asi za 15minút sme nasadli na zubačku smer Štrbské pleso. Znova sme sa posilnili, ale tento raz nie kávou. J  Na Štrbskom Plese ukazoval teplomer 1 stupeň na nulou. Cestu na Popradské pleso sme si museli prešľapávať. Bol to prvý signál toho, že chodníky asi prešliapané nebudú, čo sa nám neskôr potvrdilo. Na Popradskom plese sme si dali taktickú poradu a usúdili sme, že vyraziť na Vysokú je celkom neskoro a v čerstvom prašane by sme sa namakali, nehovoriac o nebezpečenstve pádu lavín. Vybrali sme preto menej nebezpečnú variantu, vrch Končistá.

Z Popradského plesa sme začali šliapať do sedla pod Ostrvou. Počas brodenia sa snehom, miestami až po pás, sa nám otvorili krásne výhľady na okolité Tatry a nevedeli sme sa toho pohľadu nabažiť (a spravili asi milión fotiek) Darinka to presne vystihla slovami „No nemiluj to !“  V sedle pod Ostrvou sa nám ukázali z inverzie vyčnievajúce vrcholy Nízkych Tatier.  Zo sedla pod Ostrvou (1966 m.n.m.) sme sa vybrali po hrebeni smerom na Tupú. Sledovali sme stopy dvoch slovenských turistov, ktorí tiež išli na Končistú a kolegiálne nás vystriedali v prešľapávaní. Zo správneho chodníka nás však zviedla stopa stáda kamzíkov a na Tupú (2285 m.n.m.) sme sa museli pretraverzovať z inej strany. Po piatich hodinách sme sa dostali do Lúčneho sedla (2168 m.n.m.), cesta trvala dlhšie než sme očakávali.  Končistá sa rýchlo ponorila do poobednej hmly a po krátkej porade sme sa zhodli, že sa otočíme aby sme mali šancu vrátiť sa do tmy. Keďže na prašnom snehu nedržali mačky ani čakany, na Končistú (2538 m.n.m.) by sme stúpali 2-3 hodiny.  Našťastie zvíťazil zdravý rozum. Na Popradskom plese náš čakala fazuľová polievka, pivo a spoločenský večer pri „Človeče, nehnevaj sa!“ A veru, že sme sa nešetrili (pri Človeče).

Ranný budík o 2 ráno nás prebudil z krátkeho spánku (prvý pokus bol o 1 hodine ale neúspešne).  V nádeji, že na Vysokú bude aspoň trochu prešlapaný chodník a sneh bude v noci vymrznutý sme do seba nahádzali raňajky a nahodili sa do gala. Po dohode s prevádzkarom hotela sme mali mať otvorené zadné dvere, aby sme sa v noci potichu vytratili.  Skúšam dvere a nič, zamknuté. Skúšajú aj iný členovia, tiež nič. Po sérii nadávok a úvah ako sa dostať von, sme sa vrátili do postele. Asi nikto okrem Peťa, ktorý aj chrápal, už nespal. Preventívne každú hodinu som sa chodil presvedčiť, či sa dvere neotvorili ale prevádzkar nevarí guľáš pre nedeľných hostí.  Asi o pol šiestej sme sa znovu vybrali dole počkať, až chatu otvoria.  Asi mu to prišlo ako dobrý nápad, neviem, ale zrazu Peťo M. spustil: „Kikirikíííííí!“ Postupne sa pridali aj iní členovia :D.  Prekvapivo to zabralo. Asi tento podnet na prebudenie potreboval prevádzkar (našťastie nie hostia) chaty a o 5 minút bol pri nás dole. Po vypočutí si našich sťažností prišiel k dverám a poriadny tresknutím ruky ich otvoril. „A čo ste nepojedli chlapi ?“ zahlásil. Trochu sklamaní vlastnou „šikovnosťou“ sme vyrazili na Vysokú, cez Chatu po Rysmi.

Prechádzka zimnou rozprávkou sa zmenila keď sme začali stúpať od rázcestníku po červenej, kde už nebol chodník vyjazdený od skialpinistov a opäť ani stopa. Snehu bolo viac ako včera, k tomu nám snežilo a fúkal silný vietor. Dostali sme sa až k Žabím plesám, kde sme sa rozhodli otočiť a ísť radšej na pivko a skorší vlak. V tom snehu by výstup na Vysokú, ktorú sme cez hmlu nevideli, bol veľmi nebezpečný. Na ceste medzi Štrbským a Popradským plesom sa na nás usmialo šťastie v podobe horúcej medoviny, aj keď stále tvrdím, že to bolo varené víno. Každopádne dobrý nápad a Ďakujeme jeho tvorcovi.  Zahrialo nás na duši a v žalúdku.

Aj keď sme svoje hlavé ciele nedosiahli, prežili víkend v nádhernej zasneženej prírode a najmä skvelej spoločnosti tímu Alpine Rock.

Martin Horčík


 


Členovia výstupu: Martin Horčík, Darina Tomašcová, Peter Matušík, Peter Babjak        

Akcia uskutočnená: 18.11.2017 – 19.11.2017

Alpine Rock

Next Post

Previous Post

Leave a Reply

© 2019 alpinerock.sk

Theme by Anders Norén